Bloghttp://zdenkakmetova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskSen o kocke cukru a pohladení... (zdenkakmetova)Život vie mať mnoho tvárí. Jednou z nich je aj smútok a žiaľ nad stratenými snami a ilúziami. Viem, neznamenajú veľa, ale ak o ne človek príde, akoby stratil sám seba, akoby prestal žiť. Mnohokrát sú práve sny tým, čo nám dáva silu do života a robí ho krajším. A o to vlastne ide...snívať s otvorenými očami a robiť tento svet o trošku krajším miestom pre život sebe aj ľuďom navôkol. Potom možno povedať, že žiť má predsa len zmysel.Mon, 02 Jun 2008 17:15:30 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/150430/Sen-o-kocke-cukru-a-pohladeni.html?ref=rssObyčajný príbeh o neobyčajnej láske (zdenkakmetova) Niektorí ľudia tak veľmi túžia po istých veciach, že žijú tak, akoby sa naozaj stali. Niektorí ľudia predstierajú, že sú pochopení, šťastní, úspešní...lebo by takými naozaj chceli byť. Niektorí ľudia predstierajú, že všetko je v najlepšom poriadku, hoci vedia, že to tak vôbec nie je. No bolo by neľudské povedať im, že nie je dobré žiť v pretvárke, pretože iba tá ich niekedy drží pri živote...Fri, 30 May 2008 18:48:54 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/150060/Obycajny-pribeh-o-neobycajnej-laske.html?ref=rssJe zvláštne dotýkať sa času a počuť ho plynúť (zdenkakmetova)Stojím tu, pred starými hodinami a spomínam na Teba. Rukou pohládzam ich hladký nalakovaný povrch a zrazu počujem čas. Ten tikot každej odbíjajúcej sekundy nenávratne odďaľuje mňa a Teba, Teba a nás...Je zvláštne dotýkať sa času a počuť ako plynie, je zvláštne, že doteraz som si ho vôbec nevedela predstaviť...No dnes už viem, už chápem, že čas sa zhmotniť dá. Má mnoho podôb. Tvoju usmiatu tvár a naše prechádzky v lese, rozkvitnuté lúky za našim domom aj pohladenie a oslovenie „moja zlatá“.  Čas pre mňa znamená aj moje prvé modré topánočky a psík, ktorého si mi daroval. Pre mňa čas nebol iba tikot hodín, ale nekonečne veľa krásnych okamihov, ktoré mi ako kúsky mozaiky zapadajú do seba a tvoria Tvoju tvár.Thu, 29 May 2008 10:54:29 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/149884/Je-zvlastne-dotykat-sa-casu-a-pocut-ho-plynut.html?ref=rssMami, to bola rozprávková princezná... (zdenkakmetova)"Som Ti miliónkrát hovoril...volaj ma ocko, Ty zasran jeden!“, kričí na malého bloďavého modrookého chlapčeka akýsi pán. Drží ho za ruku a rýchlym krokom obchádza ľudí na chodníku. Dieťa za ním cupitá, no veľmi nevládze. Po líčkach mu tečú slzy a detským hláskom sa snaží uprosiť: „ Ujo Jano, nechoď tak rýchlo, ja naozaj nevládzem... za Tebou...“ „ Ujo Jano, ujo Jano...zasran jeden krpatý...veď Ty zbadáš, čo Ti povie mama...Tá Ti hneď vysvetlí, že ja som Tvoj otec. Sme rodina, kupujem Ti sladkosti, platím za Teba škôlku...platím aj za Tvoju mamu...všetko...a on ma ani nenazve otcom. Chutilo Ti to kakavko ráno? Vieš, koľko stojí také kakavko? Myslíš, že Tvoj podarený otec by Ti ho dokázal zaobstarať???Nie...A myslíš, že zato že si sa narodil mame a jemu, tak on je Tvoj otec???? Nie...Mám Ti ešte niečo vysvetliť alebo už to chápeš? Tvoja mama si zobrala mňa a ja som teraz Tvoj otec, tak sa tak láskavo ku mne aj správaj... A toho debila mi viac nespomínaj, lebo...“, a veľavravne sa zaženie rukou.Wed, 28 May 2008 13:55:21 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/149761/Mami-to-bola-rozpravkova-princezna.html?ref=rssStaronové triky zlodejov (zdenkakmetova) Staronové triky zlodejov...Pre niekoho, kto sa s nimi stretol na vlastnej koži  už dávnejšie sú staré, pre iného, kto to zažil len teraz, úplne nové... Nedávno som počula ako okradli jedného šoféra. Nám sa to isté stalo takmer pred dvoma rokmi, no vraj  je  to „zasa nová“ praktika...to ma viedlo k zamysleniu a napísaniu nasledujúcich riadkov...Mon, 19 May 2008 14:21:02 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/148512/Staronove-triky-zlodejov.html?ref=rssMoje detstvo malo chuť májových jahôd (zdenkakmetova)Milujem atmosféru trhovísk...tých miest, kde zastal čas. Miest, ktoré pre mňa budú navždy znamenať chuť májových jahôd, úsmev mojej babičky a pár nezabudnuteľných okamihov môjho detstva.Sat, 17 May 2008 10:12:07 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/148185/Moje-detstvo-malo-chut-majovych-jahod.html?ref=rssBezstarostný život... (zdenkakmetova)Dnes som stretla niekoľko malých rómskych detí. Išli práve zo školy...Vraj to nebol ich najlepší deň, lebo dostali každý pätorku...ževraj preto, lebo nemali čas učiť sa a ani napísať si úlohy z matematiky a zo slovenčiny...Ale svet sa im preto nezrúti, inak sa vraj majú výborne...Wed, 14 May 2008 13:45:59 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/147800/Bezstarostny-zivot.html?ref=rssO dvoch synoch (zdenkakmetova)Príbeh o dvoch synoch a jednej matke...príbeh taký bežný a predsa si málo ľudí pripustí, že je to naozaj tak...Tue, 13 May 2008 15:15:47 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/147630/O-dvoch-synoch.html?ref=rssNevšímavosť. Fenomén dnešnej doby... (zdenkakmetova)V dnešnej dobe často vidím nevšímavosť, nezáujem ľudí pomáhať iným, starať sa trošku aj o iných...neobísť niekoho , keď mu ubližujú, hoci je to iba cudzí človek...Podať ruku, pomôcť...ale  každý akoby bol uzatvorený do svojho malého sveta...žeby sa nevšímavosť a ľahostajnosť stala fenoménom dnešnej doby? V kútiku duše verím, že sa to snáď  ešte môže zmeniť, nech zasa človek nájde cestu k človeku ...Sun, 11 May 2008 17:31:04 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/147302/Nevsimavost-Fenomen-dnesnej-doby.html?ref=rss....iba jediná korunka... (zdenkakmetova)„Ako to myslíte, že je to iba korunka!!!!! Keby každý povedal, že je to iba korunka...kam by som sa jáááá chudera dostala?!?! Keď nato nemáte tak si to nekupujte...!“ Mala neuveriteľne škrekľavý hlas a na svoju malú postavu bol až komický. Vyskočila zo stoličky a rozhadzovala rukami akoby bol koniec sveta.Fri, 02 May 2008 18:45:17 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/146042/iba-jedina-korunka.html?ref=rssRozlúčka (zdenkakmetova)Bolo nádherné ráno. Atlantický oceán svojou zvláštnou vôňou osviežoval vzduch a hoci slnko neuveriteľne hrialo, bolo všade cítiť, že sa už blíži september. Moje letné prázdniny sa pomaly ale iste schyľovali ku svojmu koncu. Pracovala som v hoteli a učila sa angličtinu v ďalekej Amerike. Bola to moja prvá ďaleká cesta, ale za to jediné leto som sa stretla s rôznymi ľuďmi a spoznala mnoho ľudských príbehov. Najviac mi však utkvelo v pamäti stretnutie s jednou milou no smutnou pani...Wed, 30 Apr 2008 11:00:39 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/145676/Rozlucka.html?ref=rssKeď je Ti smutno, zopni ruky a modli sa... (zdenkakmetova)„Keď je Ti smutno, zopni ruky a modli sa...a potom poďakuj... a popros o všetko, čo si želáš...“,takto mi hovorievala stará mama, keď som bola malá. Kľačala som pri jej posteli a pozerala sa na svätý obraz. Verila som v Anjelika strážneho a sama som zrejme vyzerala anjelik, keď som sa v princeznovskej plátennej nočnej košeli mojej starej mamy modlila pod tým obrovským obrazom s výjavom svätých... Naučila som sa modliť každý večer a ráno...a vždy keď mi bolo ťažko alebo dobre, ďakovala som alebo prosila o pomoc...a ono to naozaj fungovalo...Mon, 28 Apr 2008 12:43:24 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/145349/Ked-je-Ti-smutno-zopni-ruky-a-modli-sa.html?ref=rssSila splneného sna (zdenkakmetova)V jeden slnečný letný deň zastalo pred našou bránou auto..."Nepoznáte nás, ale my sme Vás prišli o niečo poprosiť...“, povedala pani a začala rozprávať príbeh o jej synovi, ktorý sa narodil s ťažkou chorobou a nemôže dobre chodiť ani rozprávať, ale má veľký sen, ktorý by sme mu my mohli splniť. Pozvali sme ju dnu a ona pokračovala...Mon, 14 Apr 2008 14:02:30 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/143265/Sila-splneneho-sna.html?ref=rssAk by si mohla ísť už len na jediné miesto na svete, kam by si šla? (zdenkakmetova)Bola to naša rozprávková babička, sprevádzala nás celým detstvom a zrazu, keď sme boli na prahu dospelosti odišla...stratila sa...akoby splnila svoje poslanie a musela ísť niekam inam, aby rozjasnila životy aj iným. Bola som asi sebecká, ale nechápala som, kam odišla a prečo. Mnoho rokov som na ňu myslievala a vždy sa mi pri spomienke na ňu vyčaril úsmev na tvári. Ľudia hovorili, že už iste nežije...veď by mala takmer sto rokov...ale ja som ju tak veľmi ešte chcela stretnúť. Nemohla som uveriť, nechcela som...veď rozprávkové babičky predsa nezomierajú, tie majú žiť večne. Alebo sa mýlim? Tak veľmi som dúfala a zrazu prišiel dnešný deň.... Malá osôbka, trochu zhrbená, opierajúca sa o paličku...pomalým krokom kráča kľukatým chodníčkom a hoci s námahou, zdá sa, že kráča s radosťou... Je to ona? Tue, 08 Apr 2008 00:16:19 +0200http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/142239/Ak-by-si-mohla-ist-uz-len-na-jedine-miesto-na-svete-kam-by-si-sla.html?ref=rssMoje stretnutie s legendou (zdenkakmetova)Bolo to na jar. Tak ako teraz, ale pred mnohými rokmi... Sedeli ste na lavičke a kŕmili holubov. Vyzerali ste ako ten najobyčajnejší človek a predsa z Vás vyžarovalo niečo nezvyčajné. Ťažko to opísať...Váš pohľad, Váš nezameniteľné čaro a zamatový hlas...Nemohla som sa mýliť...boli ste to Vy, pán Kroner.Thu, 20 Mar 2008 14:39:51 +0100http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/139253/Moje-stretnutie-s-legendou.html?ref=rssNástrahy predsviatočného nakupovania (zdenkakmetova) Oznam, ktorý počujem ma mierne znervózni: „ Prosíme zákazníkov, aby si vo vlastnom záujme dávali pozor na svoje osobné veci, nakoľko sa nám zvýšil počet krádeží. Ďakujeme za pozornosť...“ „ Jasne...ale veď ukradnú len tým, čo si nedajú pozor...“ pomyslím si a ešte tuhšie zovriem svoju kabelku. Pre istotu... Zrazu...ani neviem prečo...obzriem sa. Pomaličky ale iste sa ľudia uhýbajú do strán a vytvárajú koridor. Cezeň uteká malá Cigánka a v ruke drží koženú pánsku taštičku. Uteká je však slabé slovo...uháňa ako blesk. Tue, 18 Mar 2008 17:46:44 +0100http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/138949/Nastrahy-predsviatocneho-nakupovania.html?ref=rssDievčatko (zdenkakmetova)Stalo sa to pred niekoľkými rokmi, no stále to mám v živej pamäti a snáď budem mať až do konca života.... Bola treskúca zima. Všetko oddychovalo ukryté pod bielou snehovou perinou a zdalo by sa, že väčšia idilka snáď ani nemôže byť. No v tú zimu sa udialo niečo nezvyčajné, zvláštne, až strašidelné. Niečo, čo rozvrátilo pokojný život jednej malej dedinky a rozdelilo obyvateľov na dva znepriatelené tábory. Dodnes sa nato spomína ako na najväčšiu tragédiu v okolí... Tue, 18 Mar 2008 10:55:31 +0100http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/138893/Dievcatko.html?ref=rssHúsky moje, poďte domov (zdenkakmetova)Spomienka na môjho deduška, ktorý formoval moje názory a aj vďaka nemu som taká, aká som. Iste je v nebi a lišiacky sa usmieva...Sat, 08 Mar 2008 01:18:02 +0100http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/137329/Husky-moje-podte-domov.html?ref=rssKaždý z nás nesie svoj kríž... (zdenkakmetova)"Pane Bože, ja to všetko už neunesiem...dal si mi príliš ťažký kríž, toľko trápenia a bolesti, som iste jediná na svete, mám to v živote prenáramne ťažké", vzlykala žena a tento postoj sa stal jej životným krédom. Sťažovala sa na všetko a stále...mnoho, mnoho rokov. Jej náreky boli neznesiteľné. Až prišiel deň D...a žena dostala možnosť voľby. Mon, 03 Mar 2008 12:16:08 +0100http://zdenkakmetova.blog.sme.sk/c/136569/Kazdy-z-nas-nesie-svoj-kriz.html?ref=rss